Na rozdiel od utečencov, vnútorne vysídlené osoby, neprekročili hranice svojej krajiny, aby našli útočisko. Aj keď dôvody ich úteku sú podobné tým, ktoré majú utečenci (ozbrojené konflikty, násilie, porušovanie ľudských práv), vnútorne vysídlené osoby zostávajú pod ochranou svojej vlády – hoci práve vláda môže byť príčinou ich úteku. Ako občania konkrétneho štátu, užívajú všetky svoje práva a ochranu podľa vnútroštátneho aj medzinárodného práva.
Pôvodný mandát UNHCR nezahŕňa vnútorne vysídlené osoby, ale vďaka odborným skúsenostiam s nimi, organizácia pomáha miliónom vysídlených osôb po celom svete. UNHCR má kľúčovú úlohu pri dohliadaní na poskytovanie ochrany a prístrešia pre vnútorne vysídlené osoby, rovnako aj pri koordinácii a riadení táborov.
Koncom roka 2010 sa počet vnútorne vysídlených osôb vo svete odhadoval na 27,5 milióna. Šesť krajín – Kolumbia, Demokratická republika Kongo, Irak, Pakistan, Somálsko a Sudán – sú domovom viac ako polovice z celkového počtu vysídlených osôb. V súčasnosti UNHCR pomáha asi 14,7 milióna vnútorne vysídlených osôbám v 22 krajinách.
Milióny civilistov, ktorí stratili domov kvôli prírodným katastrofám sa tiež zaraďujú do skupiny vnútorne vysídlených osôb. Vďaka skúsenostiam s poskytovaním humanitárnej pomoci vysídleným osobám, UNHCR sa čoraz viac angažoval v pomoci týmto osobám, predovšetkým v krajinách, v ktorých už mal úrady. Ako príklad môžeme uviesť zásahy po ničivej cunami v Indickom oceáne v roku 2004, po zemetrasení v roku 2005 a záplavách v roku 2010 v Pakistane a po cyklóne Nargis v Mjanmarsku pred dvoma rokmi.
V strednej Európe sa nenachádzajú žiadne vysídlené osoby a preto v tejto oblasti neprebiehajú podobné operácie UNHCR.
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
