Meranie teploty svetových utečencov

28-10-2005

BUDAPEŠŤ, 28. októbra (UNHCR) – „Som mechanik, ale Slovinsko neuznáva môj diplom, takže nemôžem dostať primeranú prácu“ povedal istý uznaný africký utečenec. Istá dospievajúca Rómka v prijímacom stredisku pre žiadateľov o azyl nám vysvetlila, ako trápne sa cíti, keď sa musí každý večer vyzliekať pred cudzincami. Azylový domov, v ktorom býva, je tak preplnený, že v každej miestnosti musia byť dve rodiny. Štáb UNHRC a mimovládnych organizácií spolu so zástupcami vlády sústredne počúvajú utečencov, ktorí hovoria o svojich problémoch. Niekedy sú to len maličkosti, no niektoré problémy sú veľmi vážne.

Agentúra OSN pre utečencov zorganizovala v októbri sériu stretnutí s utečencami a žiadateľmi o azyl v asi krajinách po celom svete. Táto akcia bola súčasťou zavádzania systému rodu, veku a rôznorodosti (Gender, Age and Diversity roll-out – GAD). Ide o globálnu akciu, ktorej cieľom je lepšie porozumieť obavám samotných utečencov. Názov je trochu zavádzajúci, no celá akcia je oveľa zaujímavejšia a menej byrokratická, než by sa zdalo z jej názvu. Okrem toho by mala viesť k niektorým veľmi konkrétnym zlepšeniam pre utečencov a žiadateľov o azyl.

Na šiestich kontinentoch sa vytvorili skupiny z tej istej trojice aktérov, totiž z UNHRC, mimovládnych organizácií a zástupcov vlád. Tieto skupiny sa stretli so skupinami utečencov a žiadateľov o azyl rôzneho pohlavia, rôzneho veku a rôznej národnosti, aby si vypočuli, čo vravia o svojom živote.

Členovia týchto skupín, ktorí sú odborníkmi na problematiku utečencov, získali takto aspoň vzorkovité informácie o problémoch utečencov, no celá akcia je zameraná na omnoho štruktúrovanejší zber dát. Vnímajú muži svoj život utečenca inak než ženy? S akými problémami sa stretajú jednotlivé národnostné skupiny v rámci azylového postupu a procesu integrácie? Aké sú typické obavy detí, dospievajúcich a starších ľudí?

Ukázalo sa, že v strednej Európe je najdôležitejším faktorom právny status týchto ľudí. Utečenci a žiadatelia o azyl sa často spomínajú spoločne, akoby tu nebol nijaký rozdiel, no pri tom ide o dve rozdielne skupiny s úplne inými problémami. Naproti tomu sa zdá, že rozdiely medzi pohlaviami či vekovými skupinami sú menej výrazné. Nádej na integráciu však ovplyvňuje rasa a farba pleti. Čím exotickejšie utečenec vyzerá, tým menšiu nádej má na prijatie hostiteľskej spoločnosti.

Príprave tejto akcie venovala organizácia UNHCR viac než rok. V lete roku 2004 sa v 14 vybraných krajinách uskutočnili pilotné projekty. UNHRC vyhodnotila výsledky tejto akcie spoločne s externými konzultantmi začiatkom roku 2005. Analýza potvrdila správnosť metodiky i obrovský význam využitia „viacfunkčných skupín“ pri zlepšovaní priameho kontaktu s utečencami.

Štáb UNHRC, zložený z členov s rôznymi špecializáciami a so znalosťou regiónu, pracoval od marca do mája 2005 s partnerskými mimovládnymi organizáciami na príprave stratégie akcie GAD. Vypracovali materiály na školenia a osobitné kontrolné zoznamy a formuláre.

V júni sa uskutočnilo týždňové školenie terénnych facilitátorov. Títo facilitátori sa potom vrátili a začali pripravovať akciu vo svojej hostiteľskej krajine. Vytvorili sa a vyškolili takzvané „multifunkčné pracovné skupiny“. Na rôznych miestach sa vybrali reprezentatívne vzorky utečencov a žiadateľov o azyl. Zorganizovali sa špecializované skupiny podľa pohlavia a vekovej skupiny (10-13, 14-17, 18-40 a viac než 40 rokov). Rozlišovalo sa aj medzi utečencami a žiadateľmi o azyl aj medzi národnosťami.

Len v stredoeurópskom regióne (Maďarsko, Poľsko, Česko, Slovensko a Slovinsko) hovorili skupiny so 112 rôznymi špecializovanými skupinami. Tento počet svedčí o tom, aké obrovské množstvo dát sa počas tejto akcie získalo. Akcia prebiehala naraz v 40 krajinách.

Istý člen maďarskej skupiny to skomentoval takto: „Merali sme komunitám utečencov teplotu.“ A namerali veľmi rozdielne hodnoty.

Zdá sa, že v strednej Európe je najväčším problémom uznaných utečencov nedostatok programov integrácie. Keď štát prizná niekomu status utečenca, vláda očakáva, že tento človek sa bude vedieť sám o seba postarať. No zároveň tu existuje mnoho prekážok v prístupe k ubytovaniu, na pracovný trh a k sociálnej podpore. Sú to najmä jazyková bariéra, xenofóbia a ustanovenia zákonov.

Problémy žiadateľov o azyl sú v rôznych krajinách rôzne. V Poľsku je veľkým problémom základné vzdelanie. Jednak poľské školy očakávajú, že žiak bude ovládať jazyk hneď od začiatku, jednak sú mnohé prijímacie strediská umiestnené ďaleko od miest a dochádzka je pre deti fyzicky obtiažna. To má za následok, že takmer polovica detí žiadateľov o azyl školského veku nechodí do školy.

V Slovinsku sa žiadatelia o azyl sťažovali na to, že ich ubytovne sú preplnené a že ľudia, ktorí ich majú na starosti, sú prepracovaní a nie vždy s nimi sympatizujú.

Mnohí maďarskí žiadatelia o azyl mali pocit, že neboli náležite informovaní o svojich právach a nárokoch. Okrem toho mali ťažkosti pri hľadaní zárobkovej činnosti.

Na Slovensku je hlavným problémom relatívny počet uznaných utečencov, ktorý patrí k najnižším na svete. Istý Afganec uviedol, že na rozhodnutie o azyle čakala viac než tri roky. Tento pocit zabudnutia bol jediné, čo ho trápilo: „S ubytovaním, stravou a s činnosťou vo voľnom čase sme viac-menej spokojní, tak prečo o tom hovoriť?“ opýtal sa dokonalou slovenčinou. „Aj jazyk sme sa naučili – ale načo?“ Možno tu nikdy azyl nedostaneme!“

Keď multifunkčné skupiny urobili všetky rozhovory, všetky skupiny z regiónu sa stretli na seminári, ktorého cieľom bolo analyzovať nálezy a identifikovať podobné a rozdielne prvky problémov utečencov rôzneho pôvodu, mužov a žien, chlapcov a dievčat. Každý súhlasil s tým, že teraz majú všetci omnoho jasnejší obraz o potrebách spoločenstva utečencov. Niektoré identifikované problémy sa dali vyriešiť okamžite, iné si vyžiadajú viac času.

Teraz všetky úrady UNHRC v strednej Európe analyzujú zozbierané dáta, aby mohli premietnuť potreby utečencov do konkrétny operačných cieľov pre nadchádzajúce roky. Zatiaľ sa tohto procesu zúčastňuje 40 krajín, no do roku 2007 využijú tú istú metodiku akcie GAD všetky skupiny UNHRC, aby sa tak zabezpečila plná účasť všetkých skupín utečencov.

Maricela Daniel je hlavnou úradníčkou pre ochranu (Senior Protection Officer). Pracuje na ústredí agentúry OSN pre utečencov v Ženeve a je zodpovedná za strednú Európu. Patrila k facilitátorom a uvádza, že je s výsledkami celej akcie veľmi spokojná: „Skupiny boli v zbere dodatočných informácií veľmi úspešné. Bude potrebné, aby sme v spolupráci s vládami a partnermi identifikovali, ako možno najlepšie zapracovať stanoviská utečencov do našich akcií, aby sme tak reagovali na skutočné potreby utečencov. Hlavný cieľ akcie GAD sa dosiahol: utečenci sa dostali do samotného stredu našich procesov plánovania a rozhodovania.“

Melita Sunjic

Budapešť

V strednej Európe prebehlo viac než sto formálnych rozhovorov s utečencami a žiadateľmi o azyl. Neformálnych rozhovorov bolo ešte viac.