13-06-2013
BUDAPEŠŤ, 13. Jún (UNHCR) – Pre Mohameda Husajna Aliho sa Bulharsko stalo útočiskom po tom, ako bol skoro pred tromi rokmi nútený utiecť z Iraku.
Rok po príchode mohol v Sofii privítať svoju manželku a dve deti a jeho rodina začala budovať svoj nový život spoločne.
Späť v roku 2010, potom ako sa sektárske skupiny začali na neho zameriavať kvôli jeho práci pre medzinárodnú organizáciu v oblasti Fallúdži, si Ali uvedomil, že už viac nie je doma v bezpečí.
Bývalý učiteľ histórie začal na internete hľadať európsku krajinu, ktorá by ho prijala a neskôr by prijala aj jeho rodinu. Z on-line četov sa Ali dozvedel o priaznivých právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa zlúčenia rodín v Bulharsku, v porovnaní s tými v ďalších krajinách v regióne.
Jeho zistenia boli v súlade so zisteniami správy UNHCR „Prístup k zlúčeniu rodiny“, ktorá oceňuje Sofiu za spôsob akým môžu utečenci a osoby pod medzinárodnou ochranou požiadať o zlúčenie rodín priamo v Bulharsku a za spôsob akým štátne orgány spracúvajú žiadosti.
„Myslel som si, že najlepšou krajinou kam utiecť je Bulharsko, lebo keby som išiel niekam inam, nemusel by som mať možnosť znovu vidieť svoje deti.“, hovorí Ali vo svojom trojizbovom byte s výhľadom na hlavné mesto Bulharska – Sofiu, obklopený rodinou, ktorá získala po svojom príchode v novembri 2012 taký istý humanitárny status ako on.
Tento iracký muž opustil svoj domov v roku 2010 s ťažkým srdcom, no s veľkou nádejou, že sa čoskoro spojí so svojou manželkou a ich dvomi deťmi – v tom čase vo veku tri a štyri roky.
Ali najprv cestoval do Turecka a potom sa v októbri 2010 s pomocou prevádzačov dostal na bulharské hranice pri meste Edirne, kde sa sám prihlásil u bulharskej stráže.
30. júna 2011 získal humanitárny status a o mesiac neskôr podal na Štátny úrad pre utečencov (SAR) žiadosť o zlúčenie rodiny.
Súhlasnú odpoveď zo SAR dostal Ali asi mesiac po podaní žiadosti.
Aj keď to už vyzeralo, že stretnutiu nič nestojí v ceste, konflikt ešte raz zamiešal život Aliho a jeho rodiny.
Spracovanie víz na Bulharskom veľvyslanectve v Damašku bolo z dôvodu eskalujúceho vnútorného konfliktu v krajine prerušené a postup bol na niekoľko mesiacov pozastavený – kým bol spis preložený na bulharský konzulát v Istanbule.
S finančnou podporou od príbuzných sa manželom, počas zložitého obdobia odlúčenia, podarilo niekoľkokrát sa stretnúť v Istanbule.
Ali priznáva, že sa trápil počas tak dlhého obdobia bez svojich najbližších:
„My sme ten čas trávili iba čakaním… Nebol som schopný spávať od ustavičného myslenia na nich.“
Ale aj napriek oneskoreniu, spôsobenom okolnosťami mimo kontrolu všetkých zúčastnených, Ali oceňuje pomoc všetkých ľudí, ktorí sa pričinili ku tomu, aby bola jeho rodina zase spolu: od ľudí v centre pre utečencov, cez úradníkov v bulharskom SAR a tiež aj na konzuláte v Istanbule.
„Komunikácia s úradníkmi bola dobrá – veľa mi pomohli… Môžem im želať len to najlepšie,“ hovorí Ali.
Správa UNHCR pripisuje plynulejšie postupy v Bulharsku ochote úradníkov spracovávať prípady cez e-mail, čo nielen eliminuje ťažkosti spojené s manipuláciou s originálmi dokumentov, ale aj znižuje náklady, ktoré si väčšinou hradí žiadateľ.
„Na znovu zjednotenie svojej rodiny som minul celkom asi 7,000 USD,“ hovorí Ali.
„Ale pre mňa to malo cenu, lebo toto bol môj sen…priviesť ich sem.“
Jeho žena priviedla v Bulharsku pred siedmimi mesiacmi na svet ich tretie dieťa – dievčatko, a ostatné deti už chodia do školy.
„Mám veľkú radosť z nášho novonarodeného dieťaťa, moje deti sú pre mňa všetkým.“
Andrea Anca/UNHCR
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
