Európske štáty majú dlhú tradíciu poskytovania bezpečného útočiska pre prenasledovaných. Ochrana základných práv patrí k podstate európskej identity. V roku 1999 sa členské štáty EÚ zaviazali vytvoriť Spoločný európsky azylový systém s cieľom riešiť čoraz závažnejšie azylové výzvy na európskej úrovni.
EÚ v priebehu nasledujúcich rokov prijala viacero dôležitých legislatívnych opatrení zameraných na harmonizáciu odlišných azylových systémov členských štátov. Dublinské nariadenie určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za preskúmanie individuálnej žiadosti o azyl. V smernici o podmienkach prijatia sa stanovujú minimálne podmienky na prijímanie žiadateľov o azyl vrátane ubytovania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Smernica o azylovom konaní určuje minimálne normy azylových konaní a predstavuje dôležitý prínos pre medzinárodné právo, pretože Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 sa týmto problémom pôvodne nezaoberá. Smernica o kvalifikácii azylu prináša formu doplnkovej ochrany poskytovanej osobám čeliacim hrozbe vážneho bezprávia a dopĺňa tak Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951.
EÚ založila aj Európsky fond pre utečencov s cieľom poskytovať finančnú podporu členským štátom a umožniť tak efektívne fungovanie ich azylových systémov. Okrem toho EÚ spustila Eurodac, informačný technologický systém fungujúci v celom Spoločenstve, ktorý dokáže porovnávať odtlačky prstov a zistiť, či žiadateľ o azyl už podal žiadosť o azyl v inom členskom štáte.
Pokiaľ ide o záležitosti azylu a presídľovania, EÚ zohráva dôležitú úlohu v rámci únie i mimo nej. Právo a postupy EÚ majú významný vplyv na tvorbu mechanizmov na ochranu utečencov v mnohých iných krajinách. Inštitúcie EÚ ako Európska rada, Európska komisia, Európsky parlament a Európsky súdny dvor majú legislatívnu, výkonnú a súdnu moc v oblastiach, ktoré priamo súvisia s mandátom UNHCR.
Napriek smerniciam a nariadeniam usilujúcim sa o harmonizáciu celej EÚ stále existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, pokiaľ ide o prístup k ochrane, šance a počet priznaných štatútov utečenca, ako aj podmienky prijímania, ku ktorým patrí napríklad zdravotná starostlivosť o mužov, ženy a deti žiadajúcich o azyl. Napríklad prístup k základnej materiálnej podpore je v niektorých členských štátoch EÚ taký obmedzený, že mnohí žiadatelia o azyl končia na ulici.
Úrad UNHCR preto veľmi podrobne sleduje azylové právo a politiku EÚ a poskytuje odporúčania a poradenstvo inštitúciám EÚ a 27 členským štátom v mnohých záležitostiach týkajúcich sa ochrany utečencov, presídľovania a integrácie. UNHCR vydáva pravidelné správy, návrhy a pripomienky týkajúce sa azylového práva a politiky EÚ.
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
