06-12-2007
Budapešť, 6. december 2007 – 21. decembra, Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko sa pripoja k schengenskej zóne Európskej únie. V tejto zóne môžu cestujúci prekročiť hranice bez pasových kontrol. Je ľahké si predstaviť, že to bude dobrá správa pre obchodníkov alebo turistov. Situácia utečencov a žiadateľov o azyl sa podstatne nezmení, aj keď mnohí z nich prechovávajú falošné nádeje a mylné chápanie nových slobôd.
Khaleb, pakistanský otec štyroch detí je na Slovensku uznaný ako utečenec. Plánuje odísť akonáhle budú zrušené pohraničné kontroly. „Plat, ktorý zarobím na Slovensku, nepostačuje na to, aby som mohol finančne podporovať svoju ženu, štyri deti a svoju matku.“ Rodina prišla na Slovensko v roku 2005, ale Khaleb teraz cíti, že má šancu odísť.
Khaleb vraví, že sa vydá do západnej Európy a hľadá si možnosti uplatnenia sa v Holandsku: „Na Slovensku môžem nájsť len príležitostné a veľmi zle platené pracovné miesta. V Holandsku je veľmi početná pakistanská komunita a som si istý, že mi pomôžu nájsť si dobrú prácu.“
Tak ako všetci, aj utečenci môžu cestovať v schengenskej zóne ako turisti, ale nemôžu zostať v krajine dlhšie ako 90 dní a nesmú pracovať v iných krajinách EÚ bez povolení k pobytu a pracovných povolení. Legálne alebo nelegálne, Khalebovi je to jedno, len nech zarobí dosť peňazí, aby mohol uživiť svoju rodinu.
Pre žiadateľov o azyl, ktorých postup na určenie statusu stále prebieha, je cestovanie ešte problematickejšie. Legislatíva Európskej Únie striktne určuje, že žiadatelia o azyl musia počkať na rozhodnutie o svojej žiadosti v krajine, v ktorej ju predložili. Zvyčajne nie sú oprávnení cestovať alebo pracovať počas procesu udeľovania azylu.
Odtlačky všetkých žiadateľov o azyl sú zaznamenané v rozsiahlej databáze Európskej Únie nazývanej EURODAC. Ak žiadatelia o azyl opustia krajinu pred rozhodnutím o ich prípade, môžu byť identifikovaní a poslaní naspäť do krajín prvého azylu. Tam môžu stratiť niektoré nároky ako je napríklad nárok na vreckové, alebo dokonca môžu skončiť vo väzení.
James zo západnej Afriky prišiel do Maďarska pred šiestimi mesiacmi a podal si žiadosť o azyl. Rýchlo sa nechal zlákať prísľubom vyšších platov a dobrej finančnej vyhliadky v Taliansku, ale bol trpko sklamaný realitou. „Vedel som, že ako žiadateľ o azyl som nemohol legálne cestovať a tak som opustil Maďarsko cez zelenú hranicu. Celú cestu do Talianska som prešiel a tam som strávil dva mesiace“, hovorí James.
„Nikto ma nezamestnal a po dvoch týždňoch som nemal peniaze. Žil som na ulici, žobral som a skrýval sa.“ Po dvoch mesiacoch sa James rozhodol vrátiť sa naspäť do Maďarska. „Vedel som, že i keď by ma chytila pohraničná stráž a skončil by som vo väzbe, budem v bezpečí a budem mať jedlo trikrát denne.“ James mal šťastie. Jeho zmiznutie si úrady nevšimli. Teraz čaká na rozhodnutie o svojej žiadosti o azyl, pričom je so svojimi priateľmi v Budapešti.
Akonáhle žiadatelia o azyl získajú status utečenca, môžu voľne cestovať v schengenskej zóne tak ako akýkoľvek iný legálny občan Európskej Únie. Pre niektorých môže možnosť cestovania znamenať zvýšené šance na sebestačnosť v azylových krajinách. Jedným z nich je aj Daniel, ktorý pracuje pre medzinárodnú agentúru pre ľudské práva v Budapešti, v Maďarsku.
„Ako utečenec z Kosova mal som veľké šťastie, že som si našiel dobrú prácu. Avšak práca pre medzinárodnú organizáciu znamená, že musím veľa cestovať do zahraničia na konferencie a školenia. Doposiaľ mal som veľké problémy so získaním víz do svojho utečeneckého cestovného dokladu na oficiálne cesty, pretože môj utečenecký pas bol platný iba jeden rok. Kvôli tomu som skoro prišiel o prácu. Pre mňa nebude Schengen znamenať len bezvízové cestovanie, ale tiež mi pomôže udržať si zamestnanie a podporovať seba a svoju rodinu.“
Medzi komunitou utečencov a žiadateľov o azyl sú vo veľkej miere rozšírené falošné nádeje a chybné chápania nového bezvízového cestovania do západnej Európy, preto regionálne zastupiteľstvo UNHCR (Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov) v Budapešti považovalo za nevyhnutné vydať informačný leták vysvetľujúci zmeny. „Ľudia majú dojem, že okrem prechádzania hraníc bez pasu, môžu sa tiež usadiť sa a pracovať kdekoľvek chcú v schengenskej zóne“, hovorí Lloyd Dakin, miestny zástupca UNHCR.
Túžba presťahovať sa na západ je založená na mylných predstavách. V nových členských štátoch Európskej Únie utečenci a žiadatelia o azyl čelia množstvu problémov v súvislosti s hľadaním si práce a začlenením sa. „Ale utečenci majú tiež vedieť, že je tomu tak aj kdekoľvek inde v EÚ a môžu si spôsobiť ďalšie problémy sebe aj čo sa týka ich statusu, ak sa budú pohybovať nezákonne“, hovorí Dakin.
Na vonkajších hraniciach schengenskej zóny sa zmeny už udiali. “ 21. decembra tu nebudeme vidieť veľké zmeny. Naše hranice boli zlučiteľné so Schengenom už mesiace“ hovorí Miroslav Uchnár, veliteľ pohraničnej stráže zodpovedný za slovenskú štátnu hranicu s Ukrajinou. Vonkajšie hranice Poľska, Slovenska, Maďarska a Slovinska sú už monitorované s kompletnou technickou výbavou na zabránenie prekračovaniu hraníc nelegálnymi emigrantmi.
„Naším mandátom je zabezpečiť bez ohľadu na to, aké prísne sú hraničné kontroly, aby ľudia, ktorí prichádzajú hľadať medzinárodnú ochranu, mohli stále prekročiť hranicu. Každému žiadateľovi o azyl musí byť zabezpečený spravodlivý a účinný postup,“ vraví Lloyd Dakin.
Prípravy UNHCR na schengenskú zónu prebiehali mesiace. Agentúra Organizácie Spojených národov pre utečencov podpísala alebo sa chystá podpísať dohody medzi vládami regiónov a mimovládnymi partnerskými organizáciami pre cezhraničné monitorovacie mechanizmy. Tieto sa zameriavajú na to, aby boli žiadatelia o azyl identifikovaní a ich prípady individuálne prešetrované.
Pohraničná stráž je pravidelne pripravovaná organizáciou UNHCR a jej partnerskými agentúrami s cieľom pochopiť rozdiel medzi ilegálnymi prisťahovalcami a utečencami. Okrem toho pozdĺž celej vonkajšej pozemnej hranice boli umiestnené stovky informačných letákov UNHCR na hraničných prechodoch, v záchytných strediskách a úradoch pohraničnej stráže. Obsahujú informácie o ochrane vo všetkých príslušných jazykoch, aby informovali nových prisťahovalcov o ich právach pri žiadaní o azyl.
Andrea Szobolits – Melita H. Sunjic, UNHCR Budapešť
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
