20-06-2007
Odkaz Vysokého Komisára OSN pre utečencov, pána Antónia Guterresa k Svetovému dňu utečencov 2007. Každoročne sa pri hľadaní lepších príležitostí pre svoj život na celom svete sťahujú milióny ľudí. Niektorí opúšťajú svoj domov pretože hľadajú prácu alebo lepšiu mzdu, iní hľadajú možnosť získať vzdelanie, či chcú iba zmeniť prostredie.
Pre mnohých však aj dnes odchod z domu a z vlasti nie je otázkou slobodného výberu.
Utečenci sú ľudia, ktorí sa vydávajú na cestu proti svojej vôli. Vyhnaní z rodných miest a dedín následkom konfliktov alebo prenasledovania, odchádzajú odlúčení od svojich rodín, pretože hľadajú bezpečie.
Dnes, pri príležitosti Svetového dňa utečencov, je vhodný čas pripomenúť si desiatky miliónov utečencov a ďalších, ktorí boli násilne vyhnaní zo svojej domoviny a predstaviť si, v čom spočíva zásadný rozdiel medzi utečencom a tým kto opustil svoju vlasť dobrovoľne.
V čase rastúcej globalizácie, keď stále viac ľudí mení svoje pôsobisko, utečenci nie sú výnimoční v tom, že opustili domov, výnimoční sú v tom, že oni sa domov vrátiť nemôžu.
Zmenšujúci sa svet a rastúci globálny pracovný trh, ako znaky našej ekonomickej nezávislosti, priniesli mnohým výhody. Na druhej strane však vyvolávajú aj obavy a ak k nim pridáme aj populistickú rétoriku, obavy z rastúcej migrácie spojené s obavami o národnú súdržnosť, môžu ľahko prerásť do neznášanlivosti.
Príliš často je následkom uvedeného odmietanie všetkých, ktorí sú odlišní, bez ohľadu na to, či hľadajú lepšiu príležitosť pre svoj život alebo žiadajú iba ochranu.
V takomto prostredí sa imigračná politika a hranice štátov uzatvárajú natoľko, že mnohokrát neprepustia ani tých, ktorí ochranu a útočisko zúfalo potrebujú. Uvedené je pritom nielen nešťastné, ale aj zbytočné, nakoľko, aj keď to vždy nie je jednoduché, v rozličných imigračných prúdoch je vždy možno utečencov rozpoznať.
V ostatných rokoch, aj v súvislosti s ukončením viacerých dlhotrvajúcich konfliktov. sa počet utečencov a ľudí žiadajúcich o azyl na celom svete znížil na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia. Toto je dobrá správa, lebo uvedené by nám malo pomôcť odpolitizovať problematiku ochrany utečencov a úspešnejšie bojovať s neznášanlivosťou.
Aj keď utečenci sú zrejme najviditeľnejšou skupinou spomedzi násilne vysťahovaných osôb, nie sú jedinými obeťami.
V rovnakom čase, keď sa celosvetovo znížil počet utečencov, mnohí ľudia utekajúci pred rozličnými konfliktmi, musia stále žiť vo vlastných krajinách v podmienkach porovnateľných s utečencami, nakoľko z vlastnej krajiny nechcú alebo nemôžu odísť. Aj títo ľudia si zaslúžia medzinárodnú ochranu a UNHCR rozšíril svoju pomoc aj pre nich.
Svetový deň utečencov je príležitosťou upriamiť našu pozornosť na milióny utečencov a násilne vysťahovaných osôb po celom svete a na ich naliehavé potreby, siahajúce od pitnej vody, cez prístrešie až po ochranu a toleranciu.
Pridajte sa prosím k nám v tomto úsilí.
Nezáleží totiž na tom, či sa utečenci alebo násilne vysťahované osoby nachádzajú vo vzdialených táboroch alebo v našom bezprostrednom susedstve. Vždy sa dá nájsť spôsob ako im pomôcť.
Začína to pripomenutím toho, že odchod týchto ľudí z domu a z vlasti nebol otázkou ich slobodného výberu.
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
