07-07-2006
POSTOJNA, Slovinsko, 7. júla (UNHCR) – Nič nedokáže tak prelomiť ľady a zblížiť cudzincov ako futbal – zistil žiadateľ o azyl z Gambie, futbalista Jeremy*. „Futbal môže zmeniť kultúry“, povedal Jeremy návštevníkom väzobného strediska v meste Postojna v juhozápadnej časti Slovinska.
Jeremy je jedným zo skupiny 24 gambijských futbalistov, ktorí požiadali o azyl po tom, ako sa pred ôsmimi mesiacmi zúčastnili predsezónneho tréningového tábora v Slovinsku. Ministerstvo vnútra už ich žiadosti v tomto roku zamietlo, no Jeremy a traja iní sú zadržaní po tom, ako zostali a chcú bojovať proti deportácii.
Keď Najvyšší súd Slovinska v pondelok schválil deportáciu, vypukla nevôľa verejnosti. Na podporu týchto štyroch ľudí sa ozvali futbalisti, športoví fanúšikovia, novinári, akademickí pracovníci i humanitárni pracovníci. Včera túto kampaň podporil aj slovinský prezident Janez Drnovsek.
Záujem verejnosti o tento prípad je v príkrom kontraste s tým, akú malú pozornosť vzbudili veľké zmeny azylovej legislatívy, ktoré boli prijaté v tomto roku. No novinári teraz začínajú spochybňovať azylový postup i zaobchádzanie s utečencami a žiadateľmi o azyl.
Jeremy a jeho kolega Tim* veria, že Svetový pohár, ktorý začne v nedeľu v Berlíne finále medzi Francúzskom a Talianskom, im tiež pomohol získať sympatie verejnosti. „Klub Domzale chce, aby sme hrali za nich. Je to preto, lebo africké mužstvá hrali na týchto majstrovstvách sveta veľmi dobre. Teraz nás väčšmi rešpektujú“, povedal Tim na adresu jedného zo špičkových slovinských futbalových klubov.
V niektorých iných európskych krajinách museli africkí futbalisti, ktorí boli utečencami alebo žiadateľmi o azyl, bojovať o prijatie väčšmi. Gibril Deen, Gambijčan, ktorý prišiel pred rokmi študovať do Maďarska, vedie budapeštianske mužstvo Africké hviezdy. Skladá sa najmä z utečencov a žiadateľov o azyl.
„Spočiatku to nebolo ľahké. Maďari sa k Afričanom správali veľmi negatívne. Keď mal loptu černoch, hádzali na ihrisko banány a spievali opičiu pieseň“, uvádza Deen. Klub založil v roku 1994.
No dnes sú Africké hviezdy akceptovanou súčasťou maďarskej futbalovej scény. Dnes majú hráčov z celého sveta. Hralo za nich viac než 100 utečencov a žiadateľov o azyl z celého sveta. O niekoľko týždňov pôjdu do Talianska na Svetový pohár proti rasizmu.
Aj miestni obyvatelia slovenského mesta Gabčíkovo, v ktorom je jedno z najväčších prijímacích stredísk pre žiadateľov o azyl v krajine, sa spočiatku správali voči cudzincom nepriateľsky. No futbal a Svetový pohár pomohli preklenúť priepasť medzi miestnym obyvateľstvom a žiadateľmi o azyl.
Žiadatelia o azyl z Afriky a Gruzínska, ktorí sú vášnivými milovníkmi futbalu, zostavili futbalové mužstvo, a čoskoro si medzi miestnymi obyvateľmi našli spriaznené duše. Na Svetový deň utečencov 20. júna zorganizovali turnaj medzi žiadateľmi o azyl, obyvateľmi Gabčíkova a štábom migračného úradu. Gruzínci sa dokonca pokúsili získať pre spoluprácu miestneho futbalového trénera.
Vráťme sa do Slovinska. Devätnásťročný Serge Abanda vďačí za svoje šťastie futbalu. „Skutoční futbalisti sa nedívajú na farbu pleti, ale na schopnosti“, uvádza táto africká futbalová hviezda. Serge Abanda prišiel do krajiny pred dvoma rokmi, po dramatickom úteku z Kamerunu.
Pomocou strážcu sa mu podarilo začať azylový postup a získal humanitárny status. Futbal začal hrať pre zábavu, no bolo zrejmé, že má prirodzený talent. Jeho život sa začal dramaticky meniť.
Dnes hrá ako profesionál za klub Domzale a cíti sa byť dokonale integrovaný. „Ostatní futbalisti sú moji priatelia. Som jedným z nich. Berú ma so sebou a máme sa dobre. Čo u nás najviac zaváži, je futbal“, povedal a dodal: „Našiel som tu pokoj a futbal mi pomohol.“
Melita H. Sunjic
Postojna, Slovinsko
*Vymyslené meno
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
