26-04-2006
BUDAPEŠŤ, 26. apríla (UNHCR) – Malebný pás Karpát vyznačuje hranicemedzi Slovensku a Ukrajinou – hranice, ktoré sú, napriek svojej odľahlosti,prísne strážené z oboch strán. Sú strážené preto, lebo ich migranti aj utečencistále viac využívajú ako vstupný bod do Európskej únie.
Na ukrajinskej strane vo dne v noci hliadkuje pohraničná stráž a chytá tých,ktorí sa pokúšajú o nelegálny prechod. Ich počet stúpa. Zatiaľ čo v roku 2003 chytili na ukrajinsko-slovenskej hranici 947 osôb, o rok neskôr to bolo už 2274 osôb a v roku 2005 sa ich počet zdvojnásobnil na hodnotu 4 486. Mimovládne organizácie odhadujú, že do týchto počtov spadá približne 50% ľudí, ktorí sa pokúsili prekročiť hranicu. Domnievajú sa, že 80% tých, ktorí unikli ukrajinským hliadkam, potom chytia slovenské orgány na slovenskej strane.
Dramaticky sa zvýšil aj počet osôb, ktoré požiadali o azyl na ukrajinskejstrane hranice, v Zakarpatskej Ukrajine, ktorá je hlavným bodom nelegálnehov stupu do Európskej únie. V roku 2005 narástol počet žiadostí o azyl oprotiroku 2004 takmer štyrikrát. Z celkového počtu 797 prijatých žiadostí pripadalotakmer 50% na nových žiadateľov o azyl, ktorí boli v roku 2005 zaregistrovanína Ukrajine. No Ukrajina uznala v roku 2005 menej než 0,4% z tohto vysokéhopočtu žiadostí. Minulý rok nedostal status utečenca ani jediný žiadateľ zozakarpatskej oblasti.
Najnovšie sa zadrží najviac osôb týchto krajín: Ruská federácia (Čečeni),Moldavsko, Gruzínsko, krajiny kaukazskej oblasti, no aj zo vzdialenejšíchoblastí, ako je Čína, India, Bangladéš a Vietnam.
V krajinách, susediacich s novou východnou hranicou Európskej únie (Poľsko,Slovensko, Maďarsko a Slovinsko) síce narástol počet osôb, prichádzajúcich do Európskej únie, no počet žiadateľov o azyl o čosi klesol. Od roku 2004 do roku2005 tento počet poklesol o 44%, z 21 867 na 12 190 osôb.
„Vieme, že k nám prichádzajú žiadatelia o azyl spolu s ekonomickými migrantmi“, uvádza regionálny zástupca UNHRC v Budapešti Lloyd Dakin. „Nomáme veľké obavy z toho, že prísne systémy hraničnej kontroly neumožňujú vojsťani utečencom.“
Preto regionálny úrad v Budapešti pripravuje na niekoľko nasledujúcich rokovveľký projekt monitorovania hraníc. Projekt bude pokrývať pozemné hranice,prístavy a letiská.
Koncepcia a financovanie ukrajinskej vlády sa zameriava viac na prevenciunelegálnej migrácie a na kontrolu na hraniciach. To je v súlade s európskoupraxou. Ukrajina vypracovala v posledných rokoch legislatívu, inštitúcie aštruktúry, z ktorej postupne buduje účinný azylový systém. No pokračujúproblémy s výkladom štátnej legislatívy v súlade s medzinárodnými štandardmi.Zaobchádzanie so zadržanými a podmienky, v ktorých sú držaní, sú naďalej zlé,čo je spôsobené nedostatočnou podporou zo štátneho rozpočtu.
Napríklad v zakarpatskej oblasti musí nadácia NEEKA, ktorá je partneromUNHRC, spolu s inými humanitnými organizáciami poskytovať potravu, lieky,ošatenie, dopravu, právne a sociálne poradenstvo, tlmočenie, ba dokoncafinancovať prenájom útulku alebo prístrešku pre žiadateľov o azyl, prijatých doprocedúry, aby sa im takto zabezpečil aspoň minimálny štandard zaobchádzania.
Hneď za ukrajinskou hranicou, na Slovensku, sú utečenci a migranti, vrátane rodín s malými deťmi, zadržiavaní vo väzobných strediskách až šesť mesiacov. Vo väzobnom stredisku v Sečovciach na východnom Slovensku smú ľudia vyjsť von dvakrát za deň na pol hodinu. Vyjdú na dvor, ohraničený ostnatým drôtom.Strážni psi boli zrušení len nedávno, na základe protestov humanitárnychorganizácií. Zadržaní dostávajú potravu a lekársku starostlivosť a majú k nimprístup právnici a sociálni pracovníci.
Hasan ušiel z rodného Čečenska a podarilo sa mu prejsť do Európskej únie.Dnes je jedným z obyvateľov väzobného strediska v Sečovciach. „Nechcem nikoho zabiť“, vraví, „ani mojich rodákov Čečencov, ani Rusov.“ Ale to sa v mojej krajine nedá. A všade inde mi povedia: Si Čečen, tak si terorista.“
No zdá sa, že nik zo zadržaných nezostane v väzobnom stredisku navždy.Organizácia UNHCR dostala znepokojujúce správy, že Čečenom, ktorí sa dostali na územie Európskej únie nelegálnym prechodom zo Zakarpatska na Slovensko, sa tu nezákonne odmietol prístup k azylovým postupom. Skupiny sa namiesto tohovrátili na Ukrajinu, ktorá ich prijala a deportovala späť do Ruskej federácie.
Teoreticky sa každému, kto požiada o azyl, má poskytnúť prístup k azylovému postupu, má byť prepustený z väzenia a o jeho žiadosti sa má rozhodnúť – či užna Slovensku alebo na Ukrajine. No vzhľadom na to, že sa tu vytvára zmes migrantov, žiadateľov o azyl, ale aj kriminálnych živlov, ktoré dobre zarábajúna prevádzačstve, orgány presadzujúce zákon sa zameriavajú skôr na zastavenie ilegálnej migrácie než na pomáhanie žiadateľom o azyl.
UNHRC je toho názoru, že tu sú potrebné lepšie systémy, aby žiadatelia oazyl dostali pomoc a podporu, na ktorú majú podľa medzinárodného práva nárok.
„Jediným spôsobom ako rozlíšiť tých, čo sú žiadateľmi o azyl, od tých, čonie sú, je postup cez profesionálne orgány, ktoré môžu každú žiadosť spracovaťa rozhodnúť o nej individuálne“, uvádza Dakin. „Ani hraničná stráž ani inébezpečnostné zložky nemajú právo prijímať takéto rozhodnutia.“
Melita Sunjic, Budapešť
Natalia Prokopchuk, Kijev
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
