13-06-2013
BUDAPEŠŤ, 13. Júna (UNHCR) – na konci pracovnej doby sa Biruk Nahú* lúči so svojimi maďarskými kolegami s milým úsmevom, v ktorom nevidno bolesť, ktorá ho sužuje.
„Život nie je ničím bez mojej rodiny,“ hovorí 45 ročný muž, ktorý zanechal svoju manželku a dcéru v Etiópii, keď pred skoro siedmimi rokmi prišiel do Maďarska – pôvodne na krátky študijný pobyt. Skoro po tom sa, však kvôli svojmu prepojeniu na opozičné strany, dostal do konfliktu s autoritami vo svojom domove a požiadal o azyl.
V súčasnosti pracuje Nahú na plný úväzok pre káblovú televíziu na predmestí Budapešti. Balí zariadenia určené na doručenie; a posiela všetky peniaze, ktoré len môže späť svojej rodine, ktorá mu tak veľmi chýba.
Etiópčan začal pracovať a platiť dane v Maďarsku krátko po tom, ako získal status utečenca v roku 2006.
Napriek tomu, že sa od vtedy snaží priviesť svoju manželku a teraz už 12-ročnú dcéru ku sebe, je jeho úsilie zatiaľ márne.
Na Nahú-ovi si roky neúspešných pokusov o znovu stretnutie so svojou rodinou vybrali emocionálnu daň.
Do očí sa mu tlačia slzy, keď myslí na svoju rodinu „Čakanie je ťažké pre všetkých z nás. No moja manželka je odhodlaná žena – málo žien by čakalo sedem rokov na svojho manžela,“ hovorí manžel tichým hlasom.
Nahú hovorí, že šesť mesiacov po získaní jeho statusu utečenca, poslala jeho rodina prvú žiadosť na zjednotenie rodiny z Etiópie na maďarský konzulát v Keni. Zdá sa, že žiadosť nikdy nedorazila na miesto určenia. Medzitým však uplynula šesťmesačná lehota na podanie žiadosti o znovu zjednotenie utečeneckej rodiny za výhodnejších podmienok.
Dodržanie tejto lehoty je pre utečencov veľmi dôležité, lebo nie sú povinný preukázať, že sa dokážu postarať o svoje rodiny počas tejto doby.
Ak sa šesťmesačná lehota od kladného rozhodnutia pre utečenca premešká, utečenec, ktorý chce svoju rodinu priviesť do Maďarska, musí preukázať, že dokáže pokryť zdravotné poistenie svojej rodiny, ubytovanie a ďalšie životné náklady – ťažká úloha pre tých, ktorí sa len snažia postaviť na vlastné nohy v novej krajine.
Nahú-ova rodina si podala novú žiadosť, ktorá teraz musí splniť tieto zložité podmienky.
Vo svojom odhodlaní sa znovu spojiť, sa jeho manželka a dcéra presťahovali do hlavného mesta Kene, Nairobi, najbližšieho miesta k Etiópii, kde sa nachádza maďarský konzulát. Týmto mohla rodina dodržať maďarské zákonné podmienky na osobné podanie žiadosti o zlúčenie rodiny na maďarskom konzuláte alebo veľvyslanectve v krajine svojho bydliska.
Vzhľadom k tomu, že Maďarsko väčšinou nemá oficiálne zastúpenie v krajinách postihnutých konfliktom, rodiny utečencov – väčšinou ženy, deti a starí ľudia, nemajú inú možnosť ako sa vydať na drahú a niekedy nebezpečnú cestu do susedných krajín.
Podľa správy UNHCR z roku 2012 „Prístup k zlúčeniu rodiny“ [vložiť odkaz], cestovné a ďalšie náklady, ktoré zaťažujú rodiny by sa značne zmiernili, ak by žiadosti o zlúčenie rodiny boli prijímané a spracovávané v krajine utečenca, než na konzuláte v zahraničí.
Imigračný úrad zamietol Nahú-ovú žiadosť, keďže jeho nízky príjem bol pod požadovaným životným minimom v súlade s predpismi maďarského štatistického úradu.
Medzitým si Nahú našiel nových skutočných priateľov. Jeho predchádzajúci šéf, ktorý si všimol úzkosť svojho zamestnanca ohľadne jeho rodiny, sa mu ponúkol, že pri novej žiadosti sa postará o pokrytie potrieb jeho rodiny, keď raz prídu.
Aj napriek odvolaniu sa Nahú-ovho advokáta, aj táto žiadosť zlyhala, pretože legálne iba člen rodiny môže niesť zodpovednosť za svoju rodinu.
„To znamená, že musí mať dostatočne vysoký plat a/alebo značné úspory“ hovorí právnik Helsinského Výboru Gábor Győző, ktorý pomáhal utečencovi podať opakované žiadosti o zjednotenie rodiny.
„Alebo prinútiť imigráciu aby bola viac láskavá,“ dodáva.
Nahú hovorí, že požiadavky orgánov sú príliš vysoké a ani jeho nové zamestnanie, lepšie platené, ich zatiaľ nenapĺňa.
„Hovoria, že mám nízky plat. Teraz zarábam 100.000 Huf mesačne, no bolo mi povedané, že musím zarábať 180,000 – kto tak veľa zarába v Maďarsku?
Zadržiavajúc slzy Nahú hovorí, že ho utešujú návštevy kostola a každo-týždenné rozhovory s jeho rodnou cez Skype.
„Moja dcéra mala len päť rokov, keď som odišiel z domu. Niekedy je to pre mňa ťažké ju vidieť cez Skype, vtedy je lepšie, keď ju iba počujem cez telefón.“
Už niekoľko rokov UNHCR vyzýva vlády európskych krajín aby bolo pre utečencov jednoduchšie sa stretnúť so svojimi rodinami.
V prípade Nahú-a kancelária pre utečencov požiadala Maďarsko aby preskúmala svoje rozhodnutie a ukončila obrovské ťažkosti jeho rodiny.
„Integrácia alebo dokonca ochrana utečencov je prázdnym pojmom bez toho aby sa jedna rodina zjednotila v krajine azylu,“ hovorí vedúca oddelenia UNHCR Maďarsko Ágnes Ambrus.
„Rodina je základným kameňom spoločnosti a utečenci – ktorí si už tak veľa toho prežili,- potrebujú mať pri sebe svoje rodiny aby si mohli znovuvybudovať svoje životy.“
Andreea Anca, Budapešť
*Meno bolo z bezpečnostných dôvodov zmenené.
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
