15-06-2014
„Krásna žena s krásnym srdcom,“ takto ju opisujú jej priatelia. Príbeh pani Asie ukazuje ako zložité a nebezpečné môže byť úspešnou ženou v Afganistane.
„Moja rodina a ja sme žili a pracovali pre televíziu a milovali sme takýto spôsob života. Všetkých šesť mojich detí vystupovalo v mojich programoch. Bola som produkčnou niekoľkých relácií pre ženy, deti a mužov. Väčšinou som spracovávala programy prevzaté z Nemecka a Francúzska.
Problémy začali, keď tieto relácie začali byť úspešnejšie ako oficiálny program v štátnej televízii, pre ktorú som aj ja pracovala. Situácia sa skomplikovala a začala byť naozaj nebezpečnou. Zavážilo viac faktorov: bola som úspešná nezávislá žena spolupracujúca so zahraničím. A z minulosti som bola jedinou členkou mojej veľkej rodiny, ktorá prežila občiansku vojnu – takže ani moje rodinné pozadie nebolo v súčasnej politickej situácii najvhodnejšie.
Utiecť z krajiny som sa rozhodla po tom, ako som prišla o manžela. Musela som chrániť svoje deti. A museli sme utiecť tak rýchlo, že sme sa rozdelili. Ja som prvá s dvomi deťmi prišla na Slovensko. A potom som prežila svojich 20 najhorších dní v živote. Čakala som na tri ďalšie moje deti bez informácie čo je s nimi. Týchto 20 dní bolo ako 20 rokov… Moja najstaršia dcéra zostala v Afganistane, kde sa vydala za cudzinca a odsťahovala sa do Kanady.
Teraz žijem pre prítomnosť a nemám žiadne veľké plány do budúcnosti… Mojou prvou myšlienkou bolo poslať deti do školy a to sa mi s pomocou o.z. Marginal podarilo. Môj syn čaká, či môže ísť na univerzitu – to by bol pre nás opäť veľký krok vpred. A ja sama som sa len teraz vrátila z nemocnice, tak dúfam, že budem opäť v poriadku bez dákych komplikácií.“
Gabriela Dunajčíková, UNHCR
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
