Rumunsko

Pracovné prostredie

V Rumunsku bol úrad UNHCR zriadený v roku 1992, rok po tom, ako krajina pristúpila k Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokolu z roku 1967.

Podľa najnovších predbežných údajov požiadalo v Rumunsku v roku 2010 o azyl približne 887 ľudí. 39 z nich boli maloletí bez sprievodu a odlúčené deti. V roku 2010 bolo 89 mužom, ženám a deťom priznané postavenie utečenca a 34 osobám bola poskytnutá doplnková forma ochrany. Tri najčastejšie krajiny pôvodu boli Afganistan, Čína a Irak.

Projekty a aktivity

UNHCR v Rumunsku v spolupráci s mimovládnymi organizáciami monitoruje štátne hranice s cieľom zabezpečiť, že žiadatelia o azyl budú mať prístup na územie krajiny a k spravodlivému a účinnému azylovému konaniu.  Organizuje aj cezhraničné stretnutia s moldavskými a ukrajinskými inštitúciami, ktoré sa zaoberajú azylom a migráciou. Tento projekt monitorovania zahŕňa pravidelné školenia pre príslušníkov hraničnej stráže a hraničnej polície, rovnako ako umiestňovanie stojanov s informačnými letákmi na hraničných priechodoch, ktoré poskytujú žiadateľom o azyl informácie o ich právach a právne poradenstvo v rôznych jazykoch.

V rámci celoeurópskej Iniciatívy UNHCR na podporu kvality azylového konania realizoval úrad UNHCR v Rumunsku projekt Zabezpečenia a zvyšovania kvality azylových systémov, rovnako ako projekt Ďalšieho rozvoja kvality azylového konania, ktoré sa zameriavajú na zlepšovanie kvality azylových konaní a zavádzanie interného systému na zaistenie kvality. Vďaka týmto projektom sa viaceré aspekty postupov pri určovaní právneho postavenia utečencov stali spravodlivejšími a účinnejšími a bola vyvinutá hodnotiaca metóda na posúdenie kvality azylových pohovorov a rozhodnutí. UNHCR organizuje aj školenia pre rozhodovačov a konferenciu pre azylových sudcov týkajúcu sa vplyvu reformy súdneho systému na spravodlivosť azylových konaní.

Od roku 2007 navštevuje UNHCR v Rumunsku prijímacie a pobytové tábory pre žiadateľov o azyl a utečencov, rovnako ako aj súkromné príbytky týchto osôb, aby tak pravidelne monitorovali situáciu a mapovali špecifické potreby a obavy žiadateľov o azyl a utečencov. Tieto participatívne hodnotenia sú súčasťou globálnej stratégie zameranej na zohľadňovanie špecifík osôb pod ochranou UNHCR založených na ich veku, pohlaví a iných rozdielnostiach. Vďaka týmto návštevám vyšli na povrch mnohé nedostatky, napríklad v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a dosiahli sa určité zlepšenia. Pre utečencov a žiadateľov o azyl bol vytvorený informačný materiál týkajúci sa všeobecných a právnych tém. UNHCR zabezpečil prostredníctvom partnerskej mimovládnej organizácie aj školenia pre tlmočníkov v rámci postupov pri určovaní právneho postavenia utečencov.

UNHCR v Rumunsku sa pravidelne vyjadruje k existujúcim a novým právnym predpisom a odporúča zmeny s cieľom podporiť príslušné orgány pri vytváraní zákonných ustanovení týkajúcich sa utečencov a žiadateľov o azyl v súlade s medzinárodnými štandardmi.

Rumunsko urobilo v roku 2008 svoj prvý krok na ceste k tomu, aby sa stalo krajinou zapojenou do presídľovania a prisľúbilo medzi rokmi 2008 až 2010 presídliť 120 utečencov. Presídľovanie je trvalým riešením, ktoré UNHCR zabezpečuje pre osoby s uznaným postavením utečenca, ktoré sa nemôžu bezpečne a dôstojne vrátiť do svojej krajiny pôvodu, ani zostať v krajine, kde hľadali útočisko po prvýkrát. V Rumunsku začal úrad UNHCR poskytovať vláde poradenstvo v oblasti legislatívnych a odporúčal úpravy existujúcich zákonov s cieľom zabezpečiť lepšiu perspektívu v oblasti integrácie utečencov, vrátane tých presídlených. UNHCR organizuje podujatia pre vládnych činiteľov s cieľom zvýšiť informovanosť a vzdelávať o integrácii a prostredníctvom partnerských mimovládnych organizácií podporuje aj iné činnosti súvisiace s integráciou.

Od roku 2008 pôsobí v Temešvári na juhozápade krajiny evakuačné tranzitné stredisko (ETC).  Bolo prvým evakuačným zariadením tohto typu v Európe a  poskytuje dočasné prístrešie utečencom na ceste do ich krajiny presídlenia.  Prijíma také vysídlené osoby, ktoré nemôžu čakať v krajine, kde hľadali útočisko po prvýkrát, napr. z dôvodu obáv ohľadne bezpečnosti, až kým nebude ukončený proces presídlenia zo strany ich novej hostiteľskej krajiny.
V ETC v Temešvári si krátia čakanie navštevovaním jazykových kurzov a získavajú orientáciu v rámci kultúry ich krajiny presídlenia, aby boli pripravení na bezproblémovú integráciu. UNHCR koordinuje ich presídlenie medzi všetkými zainteresovanými aktérmi a orgánmi. Organizuje a čiastočne financuje ubytovanie a ďalšie aktivity v ETC, ktoré sa realizujú spoločne s rumunskými úradmi, mimovládnymi partnermi a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM).

Rumunsko pristúpilo v roku 2006 k Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1954 a Dohovoru o znižovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961, s tromi výhradami k prvému z nich. UNHCR presadzuje zrušenie týchto výhrad a zavedenie postupu určovania štatútu osôb bez štátnej príslušnosti . Zastupiteľský úrad zriadil Národnú pracovnú skupinu pre záležitosti týkajúce sa osôb bez štátnej príslušnosti s cieľom preskúmať existujúce informácie o osobách bez štátnej príslušnosti v Rumunsku. Tiež analyzoval súčasnú legislatívu a poskytol odporúčania na zlepšenie štátneho právneho rámca. Na medzinárodnej konferencii o osobách bez štátnej príslušnosti organizovanej v spolupráci s holandským veľvyslanectvom predstavil Príručku o problematike osôb bez štátnej príslušnosti pre poslancov parlamentu v rumunskom jazyku.

V oblasti komunikácie sa činnosť UNHCR sústreďuje na zvyšovanie povedomia o ľuďoch na úteku prostredníctvom vzťahov s médiami, vrátane organizovaných návštev ETC pre novinárov. Okrem toho pri informovaní verejnosti o žiadateľoch o azyl a utečencoch v krajine pomáha internetová stránka UNHCR a partnerstvá s vysokými školami a podnikateľským sektorom, napríklad formou bezplatnej reklamy pre UNHCR. Informačný balík, ktorý je v ponuke, dopĺňajú informačné letáky v angličtine, arabčine a ďalších jazykoch, ako aj výročná správa o situácii žiadateľov o azyl a azylantov s osobitným dôrazom na vek, rodové a iné odlišnosti.