26-02-2006
ĽUBĽANA, Slovinsko, 26. februára (UNHRC) – Dnešok je čiernym dňompre takmer 4000 ľudí v Slovinsku. Presne pred 15 rokmi prišli o svoj statuslegálneho bydliska i o všetky výhody s ním spojené, vrátane uľahčeného prístupuku štátnej príslušnosti, ubytovaniu, zamestnaniu, zdravotnému poisteniu,dôchodkom a prístupu k vyššiemu vzdelaniu.
Organizácia UNHCR po dlhé roky nalieha na slovinskú vládu, aby našla pretúto skupinu riešenie. Ide o takzvané „vyčiarknuté prípady“. Mnohí ztýchto ľudí nemajú podľa starších nariadení ústavného súdu ani štátnupríslušnosť. „Vždy keď sa mení štátna hranica, skončia niektorí ľudia s nanesprávnej strane s nesprávnymi dokladmi“, poznamenáva Lloyd Dakin, regionálnyzástupca UNHRC v Budapešti.
Ich problémy začali po tom, ako Slovinsko v roku 1991 vystúpilo s Juhoslovanskej federácie a vyhlásilo nezávislosť. Nová vláda poskytla občianstvo viac než 170 000 občanom iných juhoslovanských republík, ktorí malipobyt v Slovinsku. No dňom 26.2.1992 bolo z registra obyvateľov tejto novejkrajiny vyčiarknutých približne 30 000 osôb. Títo ľudia pochádzali z iných častí Juhoslávie, ale bývali v Slovinsku.
Neza Kogovsek, hlavný bádateľ v prípade slovinských vyčiarknutých prípadov uviedol, že lehota, v ktorej mohli obyvatelia bez slovinského občianstva požiadať o občianstvo, bola veľmi krátka.
„No nebolo to verejne ohlásené, a nik neupozornil dotknuté osoby nanásledky“, dodáva tento právnik zameraný na ľudské práva, ktorý pracuje vÚstave mieru v Ľubľane. Orgány vravia, že vždy konali správne.
Približne 12 000 osôb okamžite opustilo krajinu, zatiaľ čo ostatní sarozhodli zostať a bojovať so svojím stavom nelegálneho imigranta, v ktorom sa náhle ocitli. Približne 14 000 z nich dokázalo po viacerých rozhodnutiach ústavného súdu svoj status legalizovať, no asi 4 000 prípadov zostalo nevyriešených.
V roku 1992 boli všetci títo ľudia občanmi ostatných juhoslovanských republík a nemali formálny status osoby bez štátnej príslušnosti. No časom bolopre mnohých z nich čoraz ťažšie udržiavať väzby (vrátane formálnej štátnej príslušnosti) s krajinami, ktoré vznikli po rozpad Juhoslávie.
Zároveň preukázali silnú väzbu na Slovinsko tým, že v tejto krajine zostaliaj napriek ťažkým podmienkam a napriek výrazným sociálnym dôsledkom svojhostavu osôb bez legálneho pobytu.
A práve na riešenie týchto prípadov UNHRC nalieha. „V Slovinsku má tento problém pomerne malá skupina. Je ich menej než 4000, hovoria po slovinsky a sú kvalifikovaní. Mnohí z nich vyrástli v Slovinsku“, uvádza Dakin a dodáva: „Ak by tu bola dostatočná politická vôľa, dala by sa celá táto vec vyriešiť rýchlo.“
Zdieľať na Facebooku Zdieľať na Twitteri
